Konvezia ako iniciácia

Témou tohto článku je literárne stvárnenie konverzie. Pokúsim sa ho priblížiť na príklade románu japonského autora Haruki Murakamiho Kafka na pobreží. Román ako celok sa dá vlastne vykladať ako proces obrátenia hlavného hrdinu, pätnásťročného chlapca Kafku Tamuru. Ten sa musí vyslobodiť zo zakuklenosti, ktorou ho spútava oidipovská kliatba („Zabiješ otca, zneuctíš matku, zhanobíš sestru!"), zhodiť jarmo ťaživej minulosti a obrátiť sa k novému životu, tvárou k budúcnosti a k výzvam, ktoré mu existencia v čase prináša. Jeho konverzia prebieha postupne, krok za krokom, tým že plní rozličné úlohy, ktoré ho počas jeho putovania postretnú. Pri týchto úlohách mu ako poradcovia pomáhajú jeho duchovní učitelia (pán Óšima, „Kluk, co se mu říká Vrána"), no konečné rozhodnutie je vždy na ňom. Celé dielo tak získava zvláštny náboj, Kafkova konverzia má hlboký existenciálny rozmer, ide o proces Kafkovho sebauvedomovania a plnšej realizácie jeho ľudstva. (...)